close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 


www.psiadusa.sk

1.kapitola

19. srpna 2009 v 19:25 | ElaMi |  Bez srdca
Ahojte.
Dnes sa teda prekonávam. :D 1.kapitola- vau. Snažila som sa to nejak zhrnúť, aby ste vedeli, kto v poviedke bude vystupovať a tak. No neviem, či sa mi to podarilo a budete v tom mať prehľad. Snádˇ toho nebude na vás veľa. :D
Gramatické chyby sú možné, lebo mi nefunguje dobre mäkčeň.
Kapitolu venujem všetkým, čo si ju prečítajú.

P.S.: Možno v tom nájdete aj dosť veľkú podobnosť iných poviedok...no, už som ticho. :D Však tí, čo poznajú HP, by si to mali určite všimnúť.
P.S.2: Kritika vítaná.

1. KAPITOLA


Každé narodenia človeka sa považuje za výnimočné. A tiež je vraj pravda, že každý má na tejto Zemi svoje miesto, svoj osud.
Vy považujete svoj život za výnimočný? Lebo ja áno. Možno si niekto povie, že môj život je úplne obyčajný, nudný, no ale pre mňa...
V skutočnosti som naozaj úplne obyčajná- nerobím žiadne ho´kusy-pokusy ako Harry Potter, nedokážem bežať rýchlosťou svetla a ani som nebola na Mesiaci. Nie, nič také nehrozí.
Mám 16 rokov, volám sa Tibee Mayersová a hrám...-

TREEESK!!

Z myšlienok ma prebudil náraz do mantinelu. To hej, hokej je a vždy bude tvrdý šport. Mňa, aj napriek nespočetným modrinám, tento šport baví. Vlastne je to jediné, čo naozaj viem a v čom som dobrá.

,,Nespi, Mayersová!" zaškerila sa na mňa škodoradostne Sára- spoluhráčka, aj kedˇ večná rivalka. My dve sme sa nikdy nemali v láske. Už len pre to, že má na hrudi C-čko ( pozn.autora: čiže kapitánka tímu) si o sebe myslí neviem čo. A samozrejme mi neustále prizvukuje, že to ona je tá lepšia- preto má C.
Nie som ten typ, čo bude mlčky stáť a nechať sa urážať. Pevne som chytila hokejku a korčuľovala s novým elánom po ľade.

,,Bee! Hákovanie sa snaž obmedziť!" zahučal na mňa "asistent trénera" skôr, ako som vôbec stihla odkorčuľovať k Sáre. V úvodzovkách preto, lebo Benjy žiadny asistent trénera nie je. Ale zaujíma sa o náš tím, preto chodí na tréningy. A buzeruje. Ešte že sme my dvaja dobrými kamarátmi, inak by som to zrejme neprežila.
Len som naňho škaredo zazrela ( vravela som, že sme dobrými kamarátmi? ) a korčuľovala k bránke. Vybiť si zlosť.

Po tréningu som zase ostala sama na ľade. Ak by som mohla, kľudne sa sem aj nasťahujem.
,,Mayersová, opäť sa šuchceš." ozval sa mi za chrbtom pobavený hlas.
,,Kto by sa už len ponáhľal do školy?" spýtala som sa skôr sama pre seba. Bolo ešte len sedem hodín ráno, pondelok. Najhoršia kombinácia.
,,Neviem, žeby Will?" tipoval Benjy. Musela som sa zasmiať. Will bol tiež náš kamarát, avšak presný opak. Miloval knihy a učenie, len občas sa stalo, že porušil školský poriadok ( a to tiež len kvôli nám). Ale je známe, že protiklady sa priťahujú...no a Will, neviem, čo by som bez neho robila. On je ten, ku ktorému sa idem vyspovedať, kedˇ mám blbý deň. Niečo ako butľavá vr´ba.
,,Tak fajn. Počkaj ma vonku," nakázala som Benjymu. ,,Vonku! Nie ako minule v šatni." pripomenula som mu ešte.
Benjy sa zaškeril a hnedˇ na to nahodil anjelskú tváričku.
,,Samozrejme šéfe. A švihni si."
,,Nerozkazuj šéfovi!" odpapuľovala som pobavene.

Dnes som si naozaj prekvapivo švihla. Rýchlo sprcha, prezliekla som sa, uložila veci do skrinky a bolo. A navyše som už nemohla počúvať Sáru a jej "vtipné" poznámky na mňa a Benjyho. Popravde medzi nami dvoma nič nie je, ale skúste to vysvetliť niekomu ako je Sára...
,,Tak čo Bee? Kedy ohlásite s Benom zásnuby?" No nie je trápna? Ignorovala som ju, čo je u mňa veľmi pozoruhodné.
,,Nemusíš sa hanbiť, my to už aj tak dávno vieme." nedala pokoj Sára.
Tresla som dvierkami od skrinky, zamkla ju a pochodovala von. So Sárou v pätách.
Benjy ma chvalabohu čakal hnedˇ pred šatňou. Nečakane som ho schmatla okolo pásu a zašepkala mu do ucha:,,Potom ti to vysvetlím." A spolu v objatí sme vykročili ku vchodu. Ešte som stihla zazrieť Sáru červenú v tvári. No jo, žiarlivosť...zaujímavá vlastnosť.
,,Sára ťa raz za toto umučí na smrť." zasmial sa vonku Benjy a pustil ma. Nemusela som mu vysvetľovať nič. Poznal Sáru.
,,Len nech to skúsi, krava..." vyhrážala som sa nenávistne.
,,Ach, vy baby." povzdychol si znalecky Benjy, kedˇ sme nastupovali na autobus.
,,Ty sa radšej neozývaj!" šťuchla som ho medzi rebrá. ,,Pozri na seba a Edmunda..."
,,Toho mi ani nespomínaj," sykol Ben. ,,A navyše, nemáš ho rada rovnako ako ja."
,,Tak to teda nie! Mne sa aspoň nepokúša niekoho prebrať." rýpala som do Bena. Ja viem, bolo to odo mňa nepekné, vedˇ mi práve pomohol dostať Sáru, ale... u chalanov sa posmešky rýchlo zahoja.
,,Collinsovú dostane len cez moju mr´tvolu." zavrčal Benjy.
Ou, aké romantické, pomyslela som si sarkasticky. Aby vám bolo jasné- Edmund Randall sú s Benom nepriatelia od 1.ročníka na gymply, kedˇ sa medzi nich zaplietla Lily Collinsová, obľúbenkyňa všetkých profesorov na škole, so samými jedničkami. Na 1.pohľad krehké nedospelé žieňa, ale vnútri diabol. O čevenovlasých je známe, že sú temperamentní. A Lily červenovlasá je. Tí, čo ju dobre nepoznajú, si myslia, že je bifľa, ale ja medzi nich nepatrím. Viem, že Lil by bola schopná pre priateľov urobiť aj nemožné, dokonca vzdať sa dobrých známok.

Ako som už spomínala, chodíme na 8-ročný gympel. Teraz to už bude šiesty rok. Mám tam zopár dobrých priateľov, inak žiadna sláva. Baby sú zväčša prehnane milé a chalani nepoznajú slovo sebavedomie.
Až na dvoch najväčších frajerov školy- Bena Poulera a Mikea Blacka. Tí dvaja poznajú všetkých na škole a všetci poznajú ich. Sú si ako bratia. Profesori mali pri nich zmiešané pocity. Na jednej strane ich mali radi kvôli dobrým známkam, na druhej strane ich mali chuť roztrhať vdˇaka výtržníctvam, ktoré robili.
Aj pre mňa bol Ben niečo ako vzdialený bratranec, ktorému škola vdˇačí za mnoho ocenení za športové súťaže.
Co sa Blacka týka...neznášam ho. Pre jeho neznesiteľné sukničkárstvo. Aj pre jeho neznesiteľný šarm, charizmu a dokonalosť. Vlastnosti, kvôli ktorým mu naivné baby padajú k nohám.

S Benjym sme vystúpili presne pred vysokou tehlovou budovou bledooranžovej farby- našou milovanou školou.
,,Benjyyy!" zahučal niekto z vchodu. Mike, kto iný. Jeden bez druhého sa nepohnú ani na krok.
,,Kľud Mike, predýchaj to." zasmial sa Benjy a už aj šľapal po schodoch za ním. No a ja som vzduch, zase. Zdvihla som oči k nebesám.
,,Uvidíme sa v triede." zašomrala som a obišla tých dvoch. Nevenovali mi už absolútne žiadnu pozornosť, Mike práve živo vyprával o nejakej peknej siedmačke ( takých tu už bolo) a Benjy mal zasnený výraz. Nie, nie, nebola v tom tá siedmačka. Z auta pred školou práve vychádzala Lily.
Benovi zamrzol úsmev na perách, kedˇ z toho auta vystúpil aj Randall.
Toto som fakt nepotrebovala vidieť a ani počuť, radšej som sa ponáhľala do tej triedy.

,,Ahoj Will." pozdravila som ho a prisadla si k nemu. ,,Zase čítaš? O čom to je?" spýtala som sa ho a zazrela na knihu, akoby to bola nejaká nebezpečná vec.
Will sa usmial. ,,Učebnica z dejepisu. Dnes máme písomku, hádam si nezabudla." povedal akoby mimochodom, ale už dopredu vedel, že do tej knihy som ani nepozrela.
,,Will...?" spýtala som sa úzkostlivo a pozrela do jeho svetlohnedých očí. Bolo mi trápne stále sa ho pýtať na opisovanie.
,,No že si to ty...Ale nabudúce sa už na mňa nespoliehaj." varoval ma, aj kedˇ to podľa mňa nemyslel vážne. Naňho stačilo hodiť psie oči...ale inak so ho nevyužívala. :)

Za 10 minút začalo vyučko. Dovtedy som sa snažila natlačiť si do hlavy nejaké dátumy a mená z dejepisu. To sa však už nedalo, kedˇ do triedy vošli Mike s Benjym obklopený celým fanklubom.
Sadli si za nás, ako vždy. Benjamín, Michael a William...no tí traja sa našli teda. :)
,,Will, neuveríš, ale Mikeovi sa podarilo za 5 minút zbaliť jednu babu." žasol Benjy. Preňho to bolo niečo obdivuhodné, kedˇže sa už 6 rokov pokúša zbaliť Lil. A pri tom by mohol mať hociktorú inú. Lenže on nie je ako Black.
,,Siedmačku?" spýtal sa Will a dˇalej pozeral do učebnice.
,,Niee, tú si nechám na neskôr..táto je iná. Taká pekná a sebavedomá..." rozplýval sa Black.
,,A vieš aspoň jej meno?"
,,Jasnačka. Na toto si dávam pozor- baby neznášajú, kedˇ si pomýliš ich mená. Nicole Awanová sa volá."
,,Awanová? Bože...so štvrtáčkou si začne...ty už fakt nemáš úroveň, Black." ozvala som sa, úplne rozčúlená. Toto bola ne/výhoda priateliť sa s Willom. Prostredníctvom neho sa dozvedám o všetkých Blackových trofejách a počúvam jeho chvastanie.
Black na mňa pozrel pohľadom, akoby si len teraz uvedomil, že sedím hnedˇ pred ním.
,,Co ťa žerie Mayersová? Chcela by si byť na jej mieste však?" provokoval Black.
,,To radšej budem chodiť s tvojím bratom, ako by som sa mala premávať po škole s tebov!" sykla som. Vedela som, že tentoraz som zaťala do živého. Mike svoju rodinu nenávidel. Neviem prečo, ale on sa netajil tým, že keby mal možnosť, odsťahuje sa od nich čo najdˇalej.
Mike zavrčal od hnevu.
,,Heeej..." ozval sa Will.
,,Začínať si s mladším...ty nemáš fakt úroveň, Mayersová." odfrkol si posmešne.
,,Neber moje slová do huby, Black!" varovala som ho.
,,Neruším?" ozval sa kúsok od nás nejaký ženský hlas, ale nevenovala som mu pozornosť.
,,Lebo inak čo? Vyspíš sa s Tomom?!" Tom bol jeho o 2 roky mladší brat. Tiež chodil sem do školy. Nebol síce až tak pekný ako Mike, ale predsa len na ňom bolo niečo príťažlivé.
,,No a prečo nie? Tom je aspoň džentlmen narozdiel od teba." rýpala som doňho. Nechcela som prehrať túto hádku.
Mike očervenal. Už-už sa išiel vyjadriť, ale vtom ho prerušila letiaca krieda. Ledva sa stihol uhnúť.
,,Som rada, že ste sa konečne uvedomili a všimli si, že som v triede." ozvala sa panovačne profesorka. To už je hodina? ,,Chcela som dať síce písomku, ale kedˇže vy dvaja ste taký ukecaný, tak podˇte k tabuli. Môžte nám povyprávať o dejinách Uhorska."
Stuhla som na stoličke a vyčkávala, kedy sa Black postaví. On sa však k ničomu nemal.
,,No tak Mayersová, tvrdíš, že nie som džentlmen, tak ti tento omyl idem vyvrátiť. Nech sa páči, madam, máte prednosť." šepol mi nenápadne Mike.
Nešťastne som si povzdychla a s trpiteľským výrazom sa postavila.
,,Black! Podˇme, vy tiež. Budete Mayersovej pomáhať." zavelila profesorka. To mi bude musieť pomôcť toho dosť.
Profka sa ma pýtala na rôzne roky, mená, miesta. Ani vám nemusím hovoriť, že som totálne pohorela. Zato Black exceloval.
,,Mayersová, sadnite si. Sklamali ste ma." To mi nemusela ani hovoriť. ,,Mike, výborne, som rada, že aspoň niekto dáva na mojích hodinách pozor." nešetrila chválou.
Zahanbená a rozzúrená som sa usadila späť k Willovi. Nič z tohto by sa nestalo, keby nebolo toho prekliatého Blacka!

Po dlhých minútach zazvonilo na prestávku. Konečne, začínalo mi byť dusno.
,,Tibee, nič si z toho nerob, tú známku si opravíš." snažil sa ma ukľudniť Will.
Lenže tu nešlo o známku...
,,Black, je ti jasné, že po tomto ťa nenávidím ešte viac!" vyštekla som naňho.
,,Ja nemôžem za to, že som prefíkanejší ako ty." ohradil sa. Nechápavo som sa zamračila. Schmatol ma za ruku, vytiahol z lavice a ťahal k tabuli.
,,No, pozri." povedal a ukazoval mi na ňu. Chvíľu som nechápala, až po tom, kedˇ som naklonila hlavu na bok, som si všimla lesklé písmo- ceruzka. No jasné...Hnedˇ mi bolo podozrivé, odkiaľ toho Black toľko vie, kedˇ aj tak väčšinu hodiny dejepisu chrápe na lavici.
,,Teraz si si to u mňa posral úplne." zasyčala som a trasúc sa od hnevu som vyšla z triedy. Prišla som až na dˇalšiu hodinu. Nikto ma nedokáže nasrať tak ako Black. A to mi hrozne vadilo- pretože aj nenávisť je nejaký cit, dôkaz toho, že ten človek nám nie je ľahostajný. Lenže ja som chcela, aby mi Black ľahostajný bol. No nešlo to.

Zvyšok dňa prešiel už docela v pohode, no aj tak som chcela už zo školy vypadnúť. Domov.
Lenže ja nemám naozajstný domov. Som jedináčik, sirota. Rodičia zomreli pri autonehode, ich vlastnou chybou. To áno, alkohol dokáže robiť s ľudˇmi divy.
Stalo sa to pred štyrmi rokmi, kedˇ mi bolo 12. Väčšina známych sa čuduje, ako ľahko sa mi o tom hovorí. Lenže pre mňa rodičia nič neznamenali, tak ako ja pre nich. Nikdy ma v ničom nepodporovali, nezaujímali sa o mňa a taktiež som v živote od nich nepočula chválu. To nebohý dedko mi kúpil celú výbavu na hokej, on ma chodieval sledovať na tréningy aj na zápasy.
Hokej moji rodičia nenávideli. Mysleli si, že kedˇ ho budem hrať, neuživím sa ním- nemám žiadnu budúcnosť. Lenže podcenili ma. Občas rozmýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som ich posadila na tribúnu a dokázala im, čo dokážem. No aj tak pochybujem, že by zmenili svoj názor.

Teraz bývam u tety. Najprv ma nechcela, ale presvedčila ju jej dcéra Judy. Je odo mňa o rok staršia. Lepšiu osôbku ako ona, som doteraz nestretla. Dokáže mi pomôcť so všetkým, pre ňu sú totiž moje problémy nič, oproti tým jej. Neprizná si to, ale ja to viem. Je totiž nevidiaca. Od troch rokov sa jej začal zhoršovať zrak, až jedno ráno neuvidela nič. No keby som vám to povedala v jej prítomnosti, neuverili by ste mi. Pohybuje sa totiž akoby videla aj ten najmenší detail. Aj mňa už toľkokrát vystrašila.

Otvorila som dvere od bytu.
,,Bee! No konečne, už som sa začínala nudiť. Mama ešte nie je doma. Nejdeme von? Tam sa mi páči viac ako tu. Musím ísť na nákup a ty mi zatiaľ povyprávaš ako si sa dnes mala." kecala Judy.
Tá jej srdečnosť a ochota sú úžasné. V tichosti som žasla.
,,Jasné, pre teba všetko, Judy." usmiala som sa a hodila školský batoh do kúta. Judy si ešte zbehla pre bielu paličku a mohli sme ísť.

KONIEC 1.KAPITOLY

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 KiZz KiZz | Web | 19. srpna 2009 v 20:53 | Reagovat

Skvělé... ^^

2 Denika Denika | E-mail | Web | 19. srpna 2009 v 22:25 | Reagovat

Milujem hokej takže táto poviedka má u mňa plus strašne dobrý nápad. :-)
pekné možno je to podobné s Pottrom ale o to je to lepšie a teším sa čo bude ďalej. Super zápletka  na dejáku :-D  :-D  :-D Super s tým ťahákom. Tá Judy sa mi páči celkovo sa mi to páči je to Bomba :-)

3 ...TEREsKA... ...TEREsKA... | Web | 20. srpna 2009 v 18:37 | Reagovat

Děkuju za pochvalu xD...
Oproti tomu tvýmu jsou ty moje kapitolky teda dost krátký... xD
no du si přečíst to tvoje xD

4 Sokana Sokana | Web | 21. srpna 2009 v 19:59 | Reagovat

Super :) čítala som už dosť poviedok z HP a podobne... ale toto... to je super. Páčia sa mi postavy, zápletka a všetko okolo. A máš aj dobrý štýl pýsania. Proste, dá sa to čítať plynule, ľahko a je to zábavné keď to má byť a vážne tiež... páči sa mi to, určite pokračuj :)

5 ...TEREsKA... ...TEREsKA... | Web | 22. srpna 2009 v 19:29 | Reagovat

To je účel... musí to bejt napínavý xDDD a vidim že to zabralo xD

6 ...TEREsKA... ...TEREsKA... | Web | 26. srpna 2009 v 22:18 | Reagovat

prosím zněm si přezdívku na Aiya
... děkuju...

7 Marelia Marelia | Web | 27. srpna 2009 v 13:23 | Reagovat

Dobrá, dobrá možná není tak jednoduchý, ale možná, že mi to jen tak přijde, protože v posledním tejdnu mi všechny jdou nějak rychle od ruky a nejsem na to zvyklá, takže proto mi přijde jednodušší :-) Jinak děkuji pěkně za pochvalu :-)

8 Marelia Marelia | Web | 27. srpna 2009 v 14:30 | Reagovat

Ta písnička je od Ricchi e Poveri a jmenuje se Sara Perche ti amo  ;-)

9 Hesike Hesike | Web | 27. srpna 2009 v 20:58 | Reagovat

Je to zaujímavé, len ešte sa mi miešajú tie mená, ale veď ja si zvyknem, po pár častiach :)

10 alex alex | Web | 13. září 2009 v 10:53 | Reagovat

moc pěkná povídka, znaky HP tam trochu poznat jdou, ale jinak je to myslím skvělý příběh vypsaný pěkně do detailu. líbí se mi to :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama